Baníkov - Tri kopy - Roháčske plesá
Kilometre: 18,6km
Stúpanie: 1558 m
Klesanie: 1528 m
Odhadovaný čas: 8:05 (Na Roháčoch z vlastných skúsenosti viem, že hiking zlyháva a odporúčam normálne papierové mapy pri plánovaní)
Na nedeľu hlásili pekný slnečný deň a keď padol doma návrh na výlet na Roháče s radosťou som súhlasil. Keďže na mojej predchádzajúcej túre na Volovec som už po tichu začal dúfať, že pôjdem Baníkov a Tri kopy, tak dnešný cieľ bol jasný. Z domu vyrážame skoro ráno a okolo 7:30 parkujeme auto na parkovisku Pod Spálenou.
Z parkoviska ideme chvíľu po zelenej značke a po 10 min sa napájame na červenú, ktorá vedie k razcestníku Adamcuľa. K Adamculi ideme po asfaltovej ceste a postupne sa nám odokrýva náš dnešný cieľ - Tri kopy
Od Adamcule pokračujeme po modrej značke, ktorá končí na Roháčských plesách, no my sa v polke prejdeme na žltú, ktorá vedie až do Baníkovského sedla.
Cestou sme urobili menšiu 5 minútovú zachádzku k Roháčskému vodopadu
Každou minútou sa nám približoval náš cieľ a z odpočívadla sme mali krásny výhľad na Tri kopy a slnko, ktoré vykukavalo spoza nich.
Pod Baníkovským sedlom sa nám po pravej strane ukázala v plnej svojej kráse Pachoľa.
A tu už môžeme vidieť sedlo Baníkov ku ktorému vedie troška strmšia a kamenistá cesta. Trocha nás prekvapilo, keď sme z hora videli jedného turistu, ktorý tam šiel bosý.
Tesne pod sedlom na druhej strane vidíme už skôr spomínaný Volovec a Rákoň.
Zo sedla máme pekný výhľad na Liptovskú Maru a Jalovskú kopu
Tu sa končila kondičná časť výletu a začínala tá technická. Už v prvých metroch smerom na Baníkov sme museli liezť po skale, no samozrejme sme to hravo zvládli.
Zvyšok cesty na Baníkov prebehol v pohode a z vrchola sme už mali pekný výhľad na široké okolie.
Sivý vrch a Pachoľa
Tu máme výhľad na našu ďalšiu trasu - Hrubú kopu, Tri kopy a v diaľke vidíme Vysoké Tatry s výrazným Kriváňom
Pohľad na ďalšiu časť Roháčov, ktorú by som ešte rád navštívil - Pachoľa, Spalená , Salatín, Brestová
Medzi Baníkovom a Hrubou kopou sa začala náročnejšia technická pasáž, kde bolo treba zdolávať mnoho skál. Turistická značka ide s zlomyseľnou presnosťou priamo po hrebeni ale dá sa obísť aj chodníkmi po boku. My volíme cestu priamo po značke a trocha sme si užili adrenalínu.
Aj cez takéto skaly sme liezli,
Po prvom náročnejšom úseku prichádza oddych a to počas výstupu na Hrubú kopu, kde vedie pekný chodník bez žiadnych komplikácií.
Na Hrubej kope máme pauzu a môžeme sa kochať výhľadom na náš ďalší cieľ, Tri kopy a v pozadí Volovec, Ostrý Roháč a Plačlivé.
Spätný pohľad na skalnatý útes, cez ktorý sme preliezli.
Na každú z Troch kôp vedú reťaze ale pri pomalom výstupe nehrozí žiadne nebezpečenstvo, len občas musíte čakať keď je pred vami väčšia skupina ľudí alebo niekto začne na reťazi panikáriť.
Fotka už z poslednej kopy na Plačlivé a Ostrý Roháč
Pohľad do Žiarskej doliny
Vzhľadom na to, že sme boli časovo obmedzení, keďže druhá skupina išla cez Salatín a Brestovú a mali sme sa stretnúť na chate, tak nepokračujeme zo Smutného sedla ďalej na Ostrý Roháč ale zostupujeme k Roháčským plesám.
Keďže sme mali menší náskok, nejdeme na Ťatliakovu chatu ale volíme menšiu zachádzku po zelenej značke okolo plies.
Roháčské plesá
A tu už je posledný pohľad na hrebeň, ktorým sme dnes prešli.
Naspäť zostupujeme rovnakou cestou ktorou sme sem prišli a to cez Adamcuľu k chate pri Šindľovci, kde nás už čakala druhá skupina.
V čase písania článku už je za nami pár upršaných dní a spomienky na túto peknú nedeľu, kde som sa aj mierne opálil mi vyčarujú úsmev na tvári.
Článok -
Stránka -