Štefanová - Veľký Rozsutec - Stoh - Žobrák - Kraľovany
Kilometre: 19,5 km
Stúpanie: 1612 m
Klesanie: 1815 m
Odhadovaný čas: 8:35
Po minulotýždňovej hreneňovke sme sa dnes rozhodli zobrať to z druhej strany a cestou ísť na menší kopec Žobrák, na ktorom sme ešte neboli. Na dnešný deň SHMÚ hlásilo mierne zamračené a celkom dobrú viditeľnosť, no keď som ráno o 5 vstal, pozrel z balkóna a nevidel som na 1 meter mal som zmiešané pocity.
No v Žiline pri odchode autobusu okolo 6:15 bolo nádherné počasie a pekná modrá obloha. Cestou do Štefánovej sme sa postupne zas dostávali do hmly, ktorá sa rovno pred nami rozchádzala.
7:10 vystupujeme v Štefanovej a ideme po žltej značke na Podžiar, odkiaľ máme v pláne cez Horné diery prejsť na sedlo Medzirozsutce.
Malé vodopády v Dierach
Nové plošinky v Horných dierach a ešte pozostatky starých
Po príchode na Medzirozsutece bol Veľký Rozsutec úplne v hmle a nebolo ho vôbec vidno, zato na Malý Rozsutec bol výhľad priam nádherný.
Počas výstupu sme zatiaľ stretli iba skupinku troch ľudí, ktorí pravdepodobne pokračovali na Malý Rozsutec, čo oproti minulým zástupom ľudí na Kriváni bola príjemná zmena.
Cestou na Veľký Rozsutec sa slnečné lúče pomaly predierali hmlou
Pohľad spod Veľkého Rozsutca na Veľkú Fatru. Nejakým zázrakom sa mi podarilo odfotografovať "dúhu".
Na Veľkom Rozsutci stretávame dvojicu mladších ľudí, ktorá bola práve na odchode a my si môžeme vychutnať celý vrchol, okolo ktorého sa rýchlo presúvala hmla a na jednotlivé fotky som musel dlhšie čakať. (Takého Stohu som sa ani poriadne nedočkal)
Kríž na vrchole
Pohľad na Steny v hmle
Počas zostupu sa na nás zo skaly pozerala vretenica, no kým som stihol vytiahnuť foťák schovala sa pod kameň.
A tu sa mi už tesne pod Rozsutcom podarilo odfotiť aj Osnicu.
Cestou na Medziholie už začínalo pribúdať turistov a ubúdať hmly, no naším smerom na Stoh nepokračoval nikto.
Po mierne zablatenom chodníku pokračujeme po chrbte Stohu a ukazuje sa nám Veľký Rozsutec v plnej svojej kráse ožiarený slnečnými lúčmi.
Zo Stohu už bol aj pekný výhľad na Steny a Poludňový Grúň
Po odpočinku na vrchole, kde mierne pofukovalo, pokračujeme po zelenej značke smerom na Žobrák a Kraľovany. Touto trasou volí z Stohu zostup minimum ľudí a väčšina ich pokračuje na Poludňový Grúň alebo na Medziholie, a preto až do Kraľovian nikoho nestretáme okrem jedného uja s dvoma čuvačmi, ktorí sa strašne radi hladkali.
Stoh z druhej strany, odkiaľ ho veľa ľudí nepozná
Po klesaní zo Stohu a miernom stúpaní sa dostávame na kopec Žobrák, z ktorého bohužial nebol absolútne žiadny výhľad a rázcestník bol len na strome v strede lesa (odtiaľ možno plynie aj jeho názov)
Zo Žobráka už ideme po lesnej ceste do Kraľovian na vlak. Cestou sa nám ukázal po pravej strane ešte Šíp, na ktorom sme boli minulý rok.
Dnešná turistika dopadla celkom dobre a hmla, ktorá sa neustále presúvala okolo nás len pridala na jej kráse. Na Žobrák sme sa síce dostali ale veľmi nás neohúril a v poslednej dobe sa tam uričte znova nechystáme.