Štefanová - Stoh - Štefanová

Zdravím, po dlhšej dobe som sa rozhodol konečne pridať jednu z mojich túr. Medzi touto turistikou a tou poslednou uverejnenou na Rozsutece som absolvoval ešte ferratu na Martinských holiach, z Kunderadu cez Veterné a Minčol do Varína a potom ešte zo Šútova cez Chleb do Vrátnej, z ktorých fotky pridám, dúfam, cez prázdniny.

Dnes som sa rozhodol pridať moju prvú tohtoročnú zimnú turistiku. O tejto túre mnoho ľudí pochybovalo a nikto neveril, že sa mi podarí ju uskutočniť. Táto nedôvera nepramenila z náročnosti trasy, ale preto, lebo som sa ju rozhodol uskutočniť po dozvukoch.

Po skončení túry, keď som sa na ďalší deň doma priznal, bol tento nápad viackrát označený ako sprostý, ale tie fotky a výhľady stáli zato :)

V piatok som prišiel na chatu na Bielom Potoku, kde sme mali dozvuky. Do 6 rána som sa zabával, potom prišiel čas sa prezliecť do turistického a vyraziť na hodinový pochod do Terchovej, odkiaľ mi išiel o 7:00 autobus do Štefanovej. 

V autobuse bolo tak 6 ľudí, z toho polovička išla do práce a zvyšok pokračoval do Vrátnej, takže som v Štefanovej vystupoval sám. Na parkovisku som obišiel skupinu 8 turistov a to boli poslední ľudia, ktorých som najbližší čas videl.

Počas výstupu na Medziholie mi robila spoločnosť jedna veverička a dve srnky, ktoré prebehli popred mňa. Po hlučnej noci mi tento pokoj pôsobil ako balzam na dušu.

Okolo 8 sa dostávam na Medziholie a hneď ma osvietili lúče slnka, ktoré vychádzalo spoza Osnice.

Po ľavej strane bol nádherný výhľad na Veľký Rozsutec.

Po krátkej pauze pokračujem na Stoh. Doteraz som išiel po vyšliapanom chodníku, ešte ani raz som sa nezaboril a naivne som si myslel, že to takto vydrží až na vrchol. 

Keď som prekonal pásmo strmou a dostal som sa už na chrbát Stohu odhalil sa mi krásny pohľad na inverziu, ktorá s okolitými horami pripomínala ostrovy v Chorvátsku.

Nádherný bol aj pohľad na Osnicu a Zapadné Tatry v pozadí.

Počas posledného úseku cesty som sa viackrát ocitol po pás v snehu, ale blížiaci vrchol ma hnal vpred. Keď som konečne dorazil na vrch, cítil som sa ako na vrchole sveta. Síce sa už na mne trocha prejavovalo 30 hodín bez spánku, ale únava šla bokom a plne som si vychutnával výhľad.

Steny

Z vrcholu už rezkým krokom zostupujem do Štefanovej tešiac sa konečne na chvíľkový spánok, pred ďaľšou nocou na dozvukoch. Cestou dole som sa ešte pokúsil o jeden umelecký záber. Jeho kvalitu môžte posúdiť sami :)

Táto turistika bola niečo ako boj mňa so mnou. Nikto mi neveril, že sa ráno vyhrabem na hory a ja som si povedal že musím. Možno to bolo nezodpovedné ísť ráno, bez spánku a sám na hory ale môžem si povedať. STÁLO TO ZATO