Zverovka - Lúčna - Rákoň - Volovec - Zverovka
Kilometre: 19,1km
Stúpanie: 1218 m
Klesanie: 1218 m
Odhadovaný čas: 7:10 (čas je z hikingu a treba ho brať z nadhľadom podľa kondície)
Na tento krásny slnečný deň sme si naplánovali turistiku na Roháče. Táto stránka je síce o Malej Fatre ale slúži z časti aj ako blog tak prečo by som sa nepodelil o fotografie z turistiky aj mimo Malej Fatry nech mám o pár rokov načo spomínať :)
O 6:00 ráno vyrážame zo Žiliny smer Zuberec. Vzhľadom na to že na nebi sme nevideli ani obláčik bolo nám jasné že tento deň bude horúci a slnečný a preto sme si zobrali radšej väčšie zásoby vody.
Okolo ôsmej prechádzame cez vyzdobený Zuberec ktorý sa pripravoval na Podroháčske folklórne slávnosti. Cestou k Zverovke vidíme sa už plniaci amfiteáter a rozkladajúce sa stánky okolo cesty.
8:15 sa dostávame k Zverovke kde parkujeme , prezúvame sa do turistickej obuvi a vyrážame po žltej značke na Rákoň.
Takýto pohľad nás privítal hneď po vystúpení z auta.
Po 15 minútach vidíme vedľa cesta pamätník 20 padlým partizánom počas SNP.
Počas cesty vidíme mnoho podobných studničiek.
Na razcestí "Zadná Látaná" sa rozhodujeme pre menšiu zmenu trasy a ideme po zelenej značke na Lúčnu a až odtiaľ pôjdeme na Rákoň.
O 10 sa dostávame na Lúčnu kde ma okamžite privítala séria smsiek z Poľska ohľadom volaní atď. Na vrchole bola väčšia skupina Poliakov ktorí sa čudovali čo tam robí aj Slovenské značenie (ktoré je mimochodom oveľa krajšie ako to ich).
A tu už je pohľad z vrchola na Baníkov a Tri kopy.
A panoráma na ďalšie svetové strany.
Z Lúčnej pokračujeme po modrej značke ktorá ide súbežne so Slovenskou/Poľskou hranicou na Rákoň na ktorom by sme mali byť za necelú hodinu.
Spätný pohľad na Lúčnu na ktorej vrchole sa pýši drevený kríž.
Pohľad na Poľskú stranu a na pravo Volovec na ktorý som sa nečakane dostal.
11:40 sme na Rákoni odkiaľ je nádherný výhľad na Tri kopy a Baníkov.
Na Rákoni sa naša malá výprava na chvíľku rozdelila keď mi bolo navrhnuté že ak chcem tak sa mám ísť pozrieť na Volovec a zvyšok dobehnúť cestou na Ťaliakovu chatu. Po chvíľkovom rozmýšľaní som sa rozhodol že sa teda prejdem a nahodím trocha rýchlejšie tempo, kedže cestou na Rákoň sme sa moc nenáhlili.
Podľa turistických značiek cesta na Volovec a späť trvá 1:30 ja som to prešiel za 34 minút a ešte som si odniesol pekné fotky z vrcholu.
Roháčske plesá fotené z Volovca.
Pohľad z Volovca
Pri zostupe z Rakóňa do sedla Zabrať som si povedal že troška zrýchlim krok nech dobehnem zvyšok skupiny ešte pred odpočívadlom. Počas mojej rýchlejšej ktorá miestami hraničila s ľahkším behom ma po pozdrave zastavila jedna pani a napomenula ma nech sa nenáhlim že si zničím kĺby a kolená, po mojom argumente že mám 19 rokov a všetko drží ako má len poznamenala že o 25 rokov už tých 19 mať nebudem. Musel som uznať že predsa len na tom niečo bude , rozlúčil som sa a už pomalším krokom som sa vybral smerom nadol.
Nakoniec som sa k skupine dostal aj tak ešte pred sedlom Zabrať a spolu sme sa pomalým krokom vybrali k Ťatliakovej chate.
Ťatliaková chata na ktorú sme dorazili 13:15
Z Ťatliakovej chaty sa vydávame po červenej značke ktorá už vedie po asfaltke späť k Zverovke kde máme auto. Počas cesty je po ľavej strane veľký kameň s nápísom : "Čo láska vytvorila to dobrá vôľa nech zachová".
Na koniec sme sa ešte zastavili na chate Šindlovec kde sme sa najedli a spokojní mohli ísť naspäť domov.
V Roháčoch som bol prvý raz a veľmi sa mi páčili a dúfam že sa tam čoskoro vrátim a dostanem sa ďalej na Baníkov, Tri kopy a Ostrý Roháč.